Hadie srdce

Начало книги

Preložené z ruských originálov: Doroga v sto parsekov, Molodaja gvardija, Moskva 1959, a I. Jefremov: Jurta vorona, Molodaja gvardija, Moskva 1960.

Obálku a väzbu navrhol Jozef Baláž.

Cez hmlu zabudnutia, zastierajúcu vedomie, prenikla hudba… „Nespi! Ľahostajnosť je triumfom Entropie čiernej!..“ Slová známej árie prebudili obvyklé asociácie pamäti a viedli, ťahali za sebou jej nekonečnú reťaz.

Život sa vracal. Obrovský koráb sa ešte otriasal, ale automatické mechanizmy bezpečne pracovali ďalej. Okolo každého z troch ochranných zvonov prestali krúžiť neviditeľné víry energie. Zvony, podobné veľkým úľom z matného zeleného kovu, ostali ešte niekoľko sekúnd v pôvodnej polohe, potom znenazdajky a súčasne odskočili dohora a zmizli v otvoroch povaly, medzi zložitou spleťou rúr, priečok a drôtov.

Dvaja ľudia nehybne sedeli v hlbokých kreslách, obkolesených obručami — základmi zvonov, čo sa práve vzniesli do výšky. Tretí opatrne zodvihol ťažkú hlavu a zrazu ľahko potriasol hustými, tmavými vlasmi. Vystrel sa v hlbokej, mäkučkej izolácii, sadol si a naklonil sa dopredu, aby mohol prečítať údaje, ktoré ukazovali prístroje. Týmito prístrojmi bola posiata šikmá svetlá doska veľkého pultu, ktorý sa tiahol naprieč celou miestnosťou pol metra od kresiel.

Читать дальше →