Na hranici Oekumeny

Начало книги

Nad sčerenou Nevou dul svieži jesenný vietor. Ostrá vežička Petropavlovskej pevnosti, dvíhajúc sa do belasých výšav, ligotala sa v slnečnom dni ako zlatý lúč. Pod ňou Palácový most strojne klenul široký mocný chrbát. Vlnky, rozhojdané, jagavé, pravidelne špľachotali o žulové schodíky na nábreží.

Na lavičke sedel mladý námorník. Zrazu pozrel na hodinky, vyskočil a ponáhľal sa dolu nábrežím okolo Admirality. V priezračnom jesennom vzduchu žlté múry ladne dvíhali biely veniec stĺpov. Po hladkom asfalte mäkko uháňali autá a na ich vyleštených sklách a rôznofarebných karosériách ihrali trasľavé záblesky slnka.

Mladík sa náhlil po nábreží, potom sa pustil krížom cez park, hýriaci jesennými farbami, a na chvíľu zastal pred bránou, kde dvaja žuloví obri podopierali masívny balkón. Vstúpil. Vo vestibule si odložil čierny plášť a vybehol po mramorovom schodišti na chodbu, lemovanú radom mramorových sôch.

Читать дальше →