Signály z vesmíru

Начало книги

V súvislosti s otvorením dvanásteho sjazdu Komsomolu požiadala ma redakcia časopisu „Znanie — sila“, aby som mladým čitateľom, sovietskej mládeži, povedal niečo o tom, čo som na svojich cestách videl a počul, prežil a premyslel. Tejto žiadosti som veľmi rád vyhovel, pretože aj sám som za mladi horlivo čítal o príhodách v ďalekých krajoch a s veľkým záujmom som načúval myšlienkam a radám skúsených ľudí, ktorí veľa videli. Cooperove, Mayne-Reidove a neskôr aj Vernove knihy mali na mňa za mladi veľký vplyv. S bratmi sme v detských predstavách prekonávali ľadové pustatiny Arktídy, vystupovali na vysoké hory, spúšťali sa do hlbín oceánov, poľovali na slony, levy a tigre. Hrali sme sa na cestovateľov, z papiera sme vyrezávali ľudí a zvieratá, z lepenky sme lepili člny a usporadúvali hony na divú zver, viedli sme boje belochov s Indiánmi a predvádzali stroskotanie lodí. Veľmi sa mi páčili lovci, námorníci a vernovskí učenci, ktorí bývali smiešni a roztržití, ale pritom ostávali dobrými znalcami prírody. Aj mojou túžbou bolo stať sa učencom, prírodovedcom a cestovateľom. Jedno ma nesmierne mrzelo: Ameriku objavili bezo mňa, bezo mňa vykonali cesty okolo sveta, do máp zakreslili pevniny a ostrovy. Nebolo ľahké nájsť v zemepisnom atlase bielu škvrnu. Livingstone prenikol už do afrických pustatín, Przewalski do púští Strednej Ázie. Ach, beda, narodil som sa neskoro! Viem, že aj mnohí z vás rojčia o ďalekých cestách, objavoch, vynálezoch, že mnohí tajne vzdychajú: Aká škoda, že Amerika a póly boli už objavené! Škoda, že nežijem v časoch Kolumba a Przewalského! Škoda, že som sa nenarodil prv než Možajskij alebo Popov — azda by som bol lietadlo alebo rádio objavil ja! Beda mi, teraz už ľudia všetko vynašli…

Читать дальше →